Socionet  
SLOVENČINA/ ENGLISH  
Nadácia Legislatíva WWW Ďalšie WWW
Vyhľadávať: | Podľa hesla:
Deti a mládež
Linky dôvery
Ľudské práva
Menšiny
Násilie
Postihnutie
Mentálne postihnutí
Sluchovo postihnutí
Telesne postihnutí
Zrakovo postihnutí
Sexualita
Sociálna politika
Sociálna pomoc
Opatrovateľské služby
Sociálne služby a pomoc
Sociálna patológia
Sociálna práca
Bezdomovci
Charita
Kresťanské organizácie
Liečebná pedagogika
Náhradná starostlivosť
Psychológia
Logopédia
Vzdelávanie
Zdravie
Závislosť
Bezdomovci
Bezdomovectvo je jeden z prejavov chudoby. Jedinec trpiaci bezdomovectvom je postihnutý stratou domova, ktorá sa nechápe ako strata obydlia. Bezdomovec môže mať prístrešok (ubytovňu, nocľaháreň, opustený dom, chatku a pod.), ale tento nevytvára vhodné prostredie na udržiavanie sociálnych vzťahov, ktoré sa uskutočňujú v prostredí domova. V zmysle definície domova sa základné sociálne vzťahy utvárajú v rodine, na pracovisku alebo v rámci záujmových skupín. Pre ich utváranie a udržiavanie je potrebný práve domov.
Strata domova sa môže realizovať na viacerých úrovniach:
a) Strata domova je totožná aj so stratou obydlia? t. j. bezdomovec nemá kde bývať - prespáva na ulici, vonku. Táto forma bezdomovectva je najťažšia a je príznačná len pre malú skupinu ľudí. Bezdomovci touto formou trpia väčšinou len určité obdobie.
b) Strata domova nie je úplne totožná so stratou obydlia - bezdomovec neprespáva na ulici, ale snaží sa vytvoriť si vlastný náhradný domov. Ide o rôzne spôsoby bývania, ktoré sa oficiálne neevidujú. Najčastejšie je to bývanie v opustených domoch, záhradných chatkách, pivniciach, v kanáloch, či v provizórnych obydliach, ktoré si bezdomovec sám postaví. V tomto prípade sa bezdomovec snaží vyrovnať so stratou domova - jeho spôsob života sa najviac približuje spôsobu života človeka, ktorý domov má. Takéto obydlia len zriedkakedy obýva jeden človek, väčšinou to bývajú skupiny ľudí. Tieto skupiny bývajú relatívne stabilné a izolované od ďalších skupín bývajúcich v podobných podmienkach. Tvoria ich väčšinou skupiny kamarátov alebo páry. Bývanie s takouto skupinou je však založené na princípe silnejšieho. Ak nejaký z obyvateľov začne byť pre ostatných nepohodlný, či sa znepáči agresívnejšiemu spolubývajúcemu musí jednoducho uvoľniť miesto inému, dokonca často býva zo svojho provizórneho ubytovania vyhodený. Keďže bývanie v takomto obydlí nie je právne vymáhateľné a spolubývajúci nemôžu byť nijako potrestaní, býva takéto vylúčenie z obydlia dosť časté, a preto sa zloženie skupiny relatívne rýchlo mení. Vidíme, že ani toto nie je vhodné prostredie pre vytváranie sociálnych vzťahov potrebných na vytvorenie domova, neplatí preň taký systém sankcií (či už kladných alebo záporných), aký je prijímaný väčšinovým spoločenstvom.
c) Strata domova nie je úplne totožná so stratou obydlia, pretože bezdomovec využíva podpornú sieť ubytovania vytvorenú sociálnym systémom krajiny. V najlepšom prípade ide o ubytovne, potom nasledujú nocľahárne, azylové domy, resocializačné zariadenia atď. Bezdomovec využíva oficiálne možnosti na ubytovanie a stáva sa podnájomníkom jednotlivých inštitúcií. Takýto spôsob väčšinou využívajú jednotlivci, málokedy skupiny (ak sú to skupiny, tak ide väčšinou o rodiny alebo časti rodín). V tomto prípade je veľmi ťažké vytvoriť si náhradný domov (ubytovňa sa nestáva domovom, plní len funkciu prístrešia), pretože v každom takomto zariadení sa dá bývať len dočasne - dĺžka bývania je podmienená buď vnútorným poriadkom inštitúcie, ktorá ju určuje, alebo finančným poplatkom, plateným najčastejšie v mesačnom intervale. Najčastejšie sa stáva, že bezdomovec strávi v takomto zariadení niekoľko týždňov až mesiacov. Pri takejto rýchlosti zmeny obydlia, ktorá súvisí aj so zmenou okolitého spoločenstva nie je možné vytvárať pevnejšie sociálne väzby.
Bezdomovectvo sa vyznačuje marginalizáciou. Strata domova, ktorá súvisí so stratou veľkej časti sociálnych väzieb, odsúva bezdomovca na okraj spoločnosti. Bezdomovec prestáva byť súčasťou väčšinového spoločenstva, prestáva sa riadiť jeho pravidlami. Spoločnosť má voči jedincom marginalizovaných skupín určité predsudky, na základe ktorých im pripisuje rôzne negatívne vlastnosti, ktoré narúšajú ich identitu. Správanie, spôsob života marginálov sa odlišuje od normatívneho poriadku (náboženského, filozofického, právneho, atď.) spoločnosti, v ktorej žije. Nedodržiavanie ustanovených systémov hodnôt a noriem odsúva marginalizovaného človeka na druhú stranu spoločnosti - spoločnosť sa voči nemu vydeľuje a izoluje ho.
Z uvedeného vyplýva, že bezdomovectvo, tak ako chudoba, sa vyznačuje nielen materiálnym, ale najmä sociálnym nedostatkom.


 

Starostlivosť
Projekt sa zrealizoval vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Fundation.
design@rgb  kontakt: SocioNet | Nádražná 873/24 | 958 01 Partizánske | socionet@socionet.sk hosted by Yegon