Socionet  
SLOVENČINA/ ENGLISH  
Nadácia Legislatíva WWW Ďalšie WWW
Vyhľadávať: | Podľa hesla:
Deti a mládež
Linky dôvery
Ľudské práva
Násilie
Postihnutie
Mentálne postihnutí
Sluchovo postihnutí
Telesne postihnutí
Zrakovo postihnutí
Sexualita
Sociálna politika
Sociálna pomoc
Opatrovateľské služby
Sociálne služby a pomoc
Sociálna patológia
Sociálna práca
Starostlivosť
Bezdomovci
Charita
Kresťanské organizácie
Liečebná pedagogika
Náhradná starostlivosť
Psychológia
Logopédia
Vzdelávanie
Zdravie
Závislosť
Menšiny
Minorita je v širšom zmysle početne malá skupina určitého spoločenského celku. Minorita je skupina osôb, ktoré sú pre svoje fyzické alebo kultúrne, životné charakteristiky odlúčené od ostatných.
V spoločnosti, v ktorej žijú, sa s nimi zaobchádza odlišne a nerovne, čím sa považujú za predmet kolektívnej diskriminácie. Status minority so sebou nesie vylúčenie z plného podieľania sa na živote spoločnosti. Z úzkeho ponímania minorít (národnostné, etnické) sa prešlo na širšie ponímanie a pod minoritami chápeme aj imigrantov, chudobu, bezdomovcov, rôznych asociálov a pod.

Minorita etnická maďarská

Maďarská menšina je sústredená v 13 okresoch južného Slovenska. V dvoch okresoch (Dunajská Streda a Komárno) tvorí viac ako 70 % obyvateľstva, v dalších šiestich od 30 % do 50 % obyvateľstva.

Minorita etnická rusínska a ukrajinská

História
Rusíni patria už niekoľko storočí k pôvodnému obyvateľstvu regiónu pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Toto teritórium je dnes súcasťou štyroch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská oblasť), Poľska (najmä lemkovský región na juhovýchode krajiny), Slovenska a Rumunska (Marmarošská oblasť).
Jazyk a kultúra
Jednou z najdôležitejších stránok etnogenézy Rusínov na Slovensku bolo riešenie otázky ich spisovného (literárneho) jazyka.
Rusíni žijú na rozhraní dvoch veľmi rozsiahlych jazykových areálov: západoslovanského a východoslovanského. V jazykovej komunikácii však casto využívajú miestne nárečia.
Pre rozvoj každej národnostnej menšiny je dôležitý vzťah k vlastnej tradícii, kultúre a jazyku.
Používanie jazyka národnostnej menšiny zasahuje do viacerých oblastí spoločenského života. Pre veriacich je takouto významnou oblasťou liturgický jazyk. Rozvoj kultúry, tradícií a jazyka národnostných menšín je v rozhodujúcej miere ovplyvnený typom a politikou štátu, v ktorom národnostná menšina žije. Náboženstvo a cirkev zohrávali v dávnej i nedávnej minulosti Rusínov osobitnú úlohu a úplne ju nestratili dodnes. Vedomie príslušnosti ku gréckokatolíckej cirkvi dlhé obdobie nahradzovalo etnickú identitu Rusínov a nábožensko-cirkevná pospolitosť do istej miery suplovala ich národné spoločenstvo.
Náboženstvo - história
Už v prvých storočiach sa začínajú objavovať určité rozdielnosti v slávení bohoslužieb, prirodzene podmienené miestnou kultúrou a mentalitou jednotlivých národov. V Palestíne, kde prevažná väcšina kresťanov pochádzala zo židovstva, bol velmi výrazný vplyv synagogálnej bohoslužby. Rozdiel bol tiež medzi Rimanmi, skôr strohými a pragmatickými, a Grékmi, ktorí mali viac zmyslu pre pompéznosť a teatrálnosť. Iná bola situácia v Sýrii a zasa iná v Egypte.
Tieto rozdiely v kultúre a mentalite sa prirodzene prejavili aj v duchovnosti a forme slávenia bohoslužieb. Po Milánskom edikte (r. 313) sa tieto rozdiely začali kryštalizovať a jednotlivé obrady sa diferencovali...
Politika
Búrlivý, protirečivý a často aj bolestný vývoj, ktorým prešla naša spolocnosť v poslednom desaťročí, veľmi výrazne poznačil vývoj Rusínov na Slovensku. Pád totalitného režimu a demokratizácia spoločnosti umožnili, aby národno-kultúrny rozvoj rusínskej menšiny, ktorý bol roku 1948 prerušený, mohol po štyridsiatich rokoch pokracovať. Stala sa plnoprávnou menšinou, ktorej národnostné práva garantuje Ústava Slovenskej republiky i legislatíva európskych nadnárodných inštitúcii.

Minorita etnická rómska

Slovensko sa relatívnym počtom Rómov radí na jedno z prvých miest na svete. Prirodzený prírastok je v porovnaní s prirodzeným prírastkom majoritnej spoločnosti niekolkonásobne vyšší. Postupy centrálnych orgánov štátnej správy v riešení tzv. rómskej otázky od roku 1958 mošno začleniť do troch koncepcií:
-koncepcia sociálnej asimilácie Rómov. Zákon o trvalom usídlení kočovných osôb sledoval usadenie všetkých Rómov
-koncepcia riadeného rozptylu Rómov
-koncepcia integrácie Rómov do spoločnosti

 

Projekt sa zrealizoval vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Fundation.
design@rgb  kontakt: SocioNet | Nádražná 873/24 | 958 01 Partizánske | socionet@socionet.sk hosted by Yegon